Detstvo sme strávili v bezpečí infraštruktúry, poslúchali zákony divadla a priestoru. Naša puberta systém skôr zneužívala, než ničila. Až na prahu dospelosti nás systém stavia proti nemu samému. Prvý dospelácky Kiosk opúšťa nielen maminu sukňu, ale postupne aj štát. Osemnásť rokov vnímame divadlo ako slobodný a svojpomocný umelecký druh, ktorý nevyhynie, nech sa stane čokoľvek. Aspoň sme si to mysleli – sme však aj my na to pripravení? Na slobodu od matiek sveta, štátu aj systému? Sme skutočne nezávislý festival nezávislého umenia? A dokáže byť naše nezávislé umenie naozaj nezávislé?
Priepasť medzi nami a štátom sa zväčšuje – pravdepodobne ju ničím nezasypeme, môžeme sa len pokúsiť ju preskočiť. Túto schopnosť majú najmä antisystémové postupy či DIY – žitá filozofia postavená na sebestačnosti, udržateľnosti, objavovaní nových ciest a znižovaní nákladov, bez potreby zisku. My toto heslo trocha poopravíme na DIO – Do it Ourselves, pretože základom je síce byť sebestačný, ale zároveň prepojený. Byť sám dnes nemá váhu. A práve fúzie žánrov, druhov, štýlov či umelcov a umelkýň Kiosk miluje.
Pozývame vás zakúsiť v marazme doby slobodu kreativity na 18. ročníku festivalu slovenského sebestačného divadla a tanca. Čakajú vás vyše dve desiatky performancií, komunitné projekty, prechádzky, radikalita i pokoj v prírode, mapovanie terénu a mnohé ďalšie formy performatívneho sebavyjadrenia. K tomu množstvo viac alebo menej statických diskusií, prednášok a koncertov. Štyri dni, tri noci, počas ktorých si naznačíme, ako žiť v troskách systému.